Fully All Good - Biografia

Bývalý hudobný producent a zvukový programátor 'Fully All Good' Tomáš Vik sa narodil v Partizánskom na Slovensku, kde vyrastal a aj žije. Vzťah k hudbe sa u neho začal prejavovať už v detstve keď mál asi 5 rokov. Postupom času sa to začalo prehlbovať až k detskému snu a v roku 2002 to prerástlo až k producentskej činnosti.

Autor si navrhol a naprogramoval svoj vlastný syntetizátor HyperGood a neskôr aj jeho brata WaveGood v modulárnom reaktore. Jedná sa o super softwarové syntetizátore. Nakoľko autor sám preskúmal veľmi veľa oficiálne výrobcami predávaných, ani jeden nemal toľko veľa funkčných dobrých parametrov ako tieto autorove silné zbrane, z ktorých je možné vidieť na ukážkach videí ich skvelú a jedinečnú funkčnosť a proces výroby zvukov, ktoré si autor sám aj naprogramoval a ktoré aj použil vo svojich hudobných dielach. Autor hudby je tak zároveň aj autorom zvukov.

Jak čas plynul autorovi sa nepodarilo splniť svoj celoživotný sen, a tak na jar v roku 2009 skončil s hudobnou produkciou.

Vydavateľmi odmietaný a rádiami ignorovaný producent konči s hudbou na základe toho, že mu v ceste stáli zrovná ti, ktorí majú hudobníkov a ich diela spájať s ľuďmi a preto sa rozhodol svoje diela zadarmo zverejniť na internete, pretože internet je ďaleko väčšia zbraň ako rádiá a vydavateľstvá. V budúcnosti bude mať každá hudobná skupina svoju vlastnú webovú stránku, na ktorej bude prezentovať a predávať svoje vlastné pesničky. Ľudia si budú môcť kúpiť pesničky, ktoré chcú a nie celý CD album kde sú väčšinou len 2 - 3 dobré pesničky a ostatné sú len také doplnkové slabé veci. Obidu sa tým vydavateľstvá, tlačiarne, lisovne, veľkosklady, distribútori, maloobchody a iný. Zostane iba hudobník a to znamená veľmi nižšiu cenu za skladbu. Napríklad: ak CD stoji aj 26 € (800 Sk), tak podľa približných výpočtov by Vás 3 pesničky z asi 12 vyšli priamo od zdroja (producent/skupina) na 2 € (60 Sk). Ak by sa jednalo o slovenské CD s cenou 7 € (200 Sk) vyšlo by Vás to na 50 centov (15 Sk). CD je citlivý materiál a zastarali, ktorý už od samotnej výroby vykazuje veľa korekčných chýb. Vznikol by iba internetový gigant kde by sa všetky skupiny prezentovali ukážkami svojich skladieb. Poslucháč by si ich hľadal už podľa štýlu, roku alebo krajiny a nevznikli by problémy s tým, že nemôžete nájsť nejaké CD, lebo je už dávno vypredané a vydavateľ nechce urobiť reedíciu. Príde čas keď načítate mp3 na USB kľuč, ktorý pichnete do panela kde už nebude CD prehrávač, ale prípojka na USB a budete počúvať vlastný výber podľa svojej vlastnej chuti. Už nebude žiadne skackanie poškrabaného CD. Budete mať čisté dáta. Originál CD je aj tak len kópiou napáleného CD, ktoré do vydavateľstva doniesol hudobník ako demo nahrávku. Neverte ľudom, ktorý tvrdia, že mp3 je počuteľne horšia kvalita. Autor Tomáš Vik je hudobný producent a zvukový techník, ktorý po niekoľkých detailných skúmaniach tohto formátu došiel k záveru, že mp3 skomprimované na 192 kbps CBR pri najkvalitnejšom móde je kvalitne bez počuteľného rozdielu. Testy boli robené na viacerých rôznych skladbách CD audia. Mp3 je kompresný formát, ktorý strihá vysoké frekvencie, ktoré naše ucho aj tak nepočuje (pri dobrej kompresii). 192 kbps je najnižšia hranica kde frekvencia pesničky je odstrihnutá od 19 kHz hore. To je frekvencia, ktorá je už v pesničke veľmi tichá a je nepočuteľná. Ak skomprimujete pesničku niekoľko krát alebo na nižšiu úroveň stane sa, že začujete, že je tlmená bez výšok alebo, že vyššie frekvencie znejú ako trblietanie, bublanie. Taktiež nie je problém, aby autori predávali svoje pesničky aj v audio kvalite (vo formáte wav čo je to isté ako cda, len v dátovom formáte, ktorý je čitateľnejší a lepši). Vydavateľstvá na to, že nevytvorili ani len notu si nárokujú pri uzatváraní zmlúv s autormi príliš vysoké pravá. V budúcnosti už nebude stať v ceste medzi skupinou a ľuďmi už žiadna bariéra. Vydavateľstvá a rádiá sa boja obrovskej sily internetu. Už Vás unavuje stále počúvať 20 - 50 tých istých pesničiek? Je úplné jedno, ktoré rádio si naladíte, aj tak všetky hrajú to isté. Len pár rádií bolo kedysi dobrých. To najlepšie bolo DCA rádio, ktoré malo naozaj bohatý program a hrali aj veľa rôznych aj malo známych tanečných veci.

Ľudia neurčujú čo bude bodovať, to už za nich určili vydavateľstvá, ktoré podsunuli tých vyvolených rádiám, ktoré ich postupne nasadzujú do hitparád ako novinky. Inak povedané ľudia určujú už len poradie z tých vopred vybraných. Je to veľká cenzúra si dovoliť ukázať prstom na niekoho, že ten bude a tamten nie. Je čas na pokrok a dovoliť to ľuďom nech si už konečne sami výberu zo všetkého podľa vlastnej chutí.

Tomáš:

Moje mínusy - predovšetkým je to moja ekonomická situácia, ktorá mi neumožňovala sa vybaviť profesionálnou hudobnou aparatúrou akou disponujú nemecké formácie. Napr. keď som si chcel kúpiť hardwareový syntetizátor ''Access Virus TI'', ktorý je pravdepodobne najlepším na svete, a ktorý používajú všetky nemecké tanečné skupiny, čo je aj dosť počuť na zvukoch, ktoré používajú, že je to hneď identifikovateľné, že je to Access Virus, tak som zistil, že v tej dobe stal 100 000 SK (3 300 €) a hneď som mal jasno, že nebude, čo ma prinútilo si vytvoriť aspoň dosť podobne softwareové syntetizátore. Softwareové len imitujú analógové funkcie hardwerových (ako súčiastky integrovaných obvodov, rezistorov a iných súčiastok v kombinácii), preto hardwerové znejú lepšie, lebo sú originál a sú také svižnejšie, basy teplejšie a celkovo znejú hutnejšie. No však to je len jedna položka z celkovej potrebnej aparatúry. Ďalej sú potrebne repro monitory na kvalitný zvuk s precíznym počutím frekvencii pre mixáž a master úpravu. Len softwareové programy by stály cez 200 000 SK (6 600 €). Človek by potreboval byť snáď milionárom a to ešte nehovorím o priestoroch na také profi štúdio. Ďalším mínusom je, že speváčky nemali žiadne skúsenosti z nahrávaným v štúdiu čo sa prejavilo aj na hlase. Ďalší mínus je, že slovenské súkromné profi nahrávacie štúdia nemajú skúsenosti s mixážou a masterom modernej tanečnej hudby akú som robil, nakoľko upravovali poväčšine rock/popovu hudbu. Dal som si neraz urobiť v mnohá štúdiách zvukovú úpravu, ale nikto ju nespravil lepšie ako ja s profesionálnymi slúchadlami doma za počítačom, a tak je všetko moja úprava. ''Čo by som potom dokázal urobiť s výbavou nemeckých formácii, keď s tým nič moc čo som mal si myslím som dokázal urobiť dosť?'' Nechcem sa moc zhadzovať, však pesničky sú na slušnej úrovni, i keď nie sú naj-najlepšie existujú milióny horších a rádia takými doslova kypia, že po zvukovej úprave sú dobre, ale po melodickej sú nulové, že nemajú žiadnu nádhernú melódiu. Typické nezáživné tuctoviny.

(Pesnička): zvuk je telo, melódia je duša a zvuková úprava je len make-up.